Ja a ďalšie dve aktívne skautky z nášho oddielu sme dostali na zodpovednosť zorganizovať už tradičné skautské vianoce. Keďže ako skauti vytvárame určitú komunitu (rodinu), je dobré, keď môžeme tieto najkrajšie dni roka osláviť svojim spôsobom spolu.
Bola to výzva. Celá akcia sa niesla pod heslom TIP-TOP. Ale čo všetko je potrebné na zorganizovanie takejto udalosti?
V prvom rade: zanietenie, trpezlivosť, kreativita, nápaditosť a predovšetkým si musíte nájsť čas na naplánovanie celého priebehu akcie.
Často sme s babami telefonovali ohľadne tohto všetkého, ale to nebolo ono. Chceli sme sa stretnúť osobne a v kľude prebrať potrebné veci, no nepodarilo sa nám to a tak sme sa museli spoľahnúť na už spomínané telefonáty. Bol to dlhý rozhovor, ale stál zato.. Spísali sme na papier poradie jednotlivých hier a aktivít.
Nadišiel deň "D" a už od rána sme pripravovali miestnosť a dolaďovali detaily. Keď už bolo všetko hotové, okolo 15:00 prišli prví skauti a za nimi ďalší, a ďalší, a ďalší... Dokopy nás tam bolo asi 34. Všetci zúčastnení so sebou priniesli niečo pod zub a darček, ktorým neskôr obdarili jedného z tých, čo tam boli. Všetko išlo podľa plánov, začali sme klasicky motlitbou a spievaním pri našej vlajke, potom sme sa hrali rôzne skautské a ľudové hry, spievali sme si. Bola to zábava.
Všetci si vytiahli papierik s menom, ktorý sme nalepili na ich darček a dali ho pod stromček. Potom sme postupne rozdali darčeky s tým, že ten, kto bol obdarený, mal povedať "čo najkrajšie mu Ježiško doniesol", alebo pri tých starších, "čo nemateriálne sa im páčilo najviac na týchto vianociach?"
Nakoniec nám priniesli pizze čo sme medzi tým objednali a po modlitbe sme sa na ne všetci vrhli ako supi.
Akcia sa oficiálne ukončila modlitbou, pri ktorej bolo zhasnuté svetlo a horeli len fakle a svietili svetlá na vianočnom stromčeku, ktorú predniesol náš pán farár. Rozdali sme deťom magnetky v tvare tučniaka na pamiatku.
Verím, že sme boli úspešné v organizácií tejto udalosti a dúfam, že sa všetkým páčila. :)
Siskó
Adventné vence
Tak ako každý rok, aj tento rok sme sa príchodom prvej adventnej nedele rozhodli spoločnými silami s deckami spraviť adventné vence do domácností. Na stretko prišlo nezvyčajne veľa detí, na jedného "animátora" pripadali 3 až 4 deti. To nás troška zaskočilo, lebo nám chýbal materiál, aby sme mohli dopriať každému dieťaťu tú radosť zo zhotovenia vlastného venca. Vtedy nabehol Ervin a všetko zachránil, priniesol polystyrénové kruhy, na ktoré treba pripevňovať konáre. Ale čo vlastne potrebujeme k príprave takého adventného venca???
Potreby:
Každý dostal svoj polystyrénový kruh, kúsok tenkého medeného drôtu a svojho pomocníka. Keďže, každý pomocník mal na starosti viacerých, tak sa museli spoľahnúť, že už ti väčší to zvládnu sami. Pri tích mladších to bol ťažší oriešok, ale každý to zvládol úžasne. Po upevnení vetvičiek na veniec sa to rozbehlo ešte viac. Deti lepili, zdobili a vymýšlali si čo by mohli pridať, ako čo pripevniť. Často sa vypytovali, či môžu dať niečo tak, alebo hentak. No ja som názoru, že fantázii sa medze nekladú, hlavne tej detskej, tak som povedal, každému že môže :). No a výsledok? Pozrite sa sami.
A nakoniec, aby som nezabudol, ďakujeme veľmi pekne za všetky tie dobroty, ktoré nám doniesli rodičia, alebo pán farár.
Laco
Potreby:
- Polystyrénový kruh (dostať rôzne veľkosti, farby, dokonca aj pokryté umelým machom alebo slamou)
- 4 sviečky
- Konáre ihličnatého stromu
- Silón,tenký drôt
- Ozdoby, stuhy a ostatné drobnosti podla fantázie
- Silikónovú pištol
- Vetvičky
Každý dostal svoj polystyrénový kruh, kúsok tenkého medeného drôtu a svojho pomocníka. Keďže, každý pomocník mal na starosti viacerých, tak sa museli spoľahnúť, že už ti väčší to zvládnu sami. Pri tích mladších to bol ťažší oriešok, ale každý to zvládol úžasne. Po upevnení vetvičiek na veniec sa to rozbehlo ešte viac. Deti lepili, zdobili a vymýšlali si čo by mohli pridať, ako čo pripevniť. Často sa vypytovali, či môžu dať niečo tak, alebo hentak. No ja som názoru, že fantázii sa medze nekladú, hlavne tej detskej, tak som povedal, každému že môže :). No a výsledok? Pozrite sa sami.
A nakoniec, aby som nezabudol, ďakujeme veľmi pekne za všetky tie dobroty, ktoré nám doniesli rodičia, alebo pán farár.
Laco
Svietniky
Dnešný deň, sme s deckami vlastnoručne vyrobili svietniky, ktoré môžu použiť na spríjemnenie atmosféry doma počas vianočných sviatkov, alebo ako malá pozornosť pre známych, kamarátov, spolužiakov.
Potrebný materiál: 1 konzerva od tuniaka, cca 23 drevených štipcov, vodové/temperové/akrylové farby, štetec, ozdobný materiál , silikónová pištoľ, kreativita :) .
Deti sa do prípravy svietnikov pustili s veľkou radosťou a nadšením. Každý jeden sa snažil svoj svietnik spraviť farebný a najkrajší. Ako sa začalo vyfarbovanie štipcov sa zrazu jednotlivé farby zmenili na zmesi rôznych odtieňov farieb. Keď už niektorý šikovnejší dokončili vyfarbovanie, tak začali na štipce lepiť vianočné ozdoby. Je jedna zlatá vlastnosť na deťoch a to tá, že čo uvidia a zapáči sa im, tak to na daný predmet dajú, aj keď to tam vôbec nemusí sedieť "esteticky" :) Keď už každý dokončil svoje dielo, tak sme spoločne spratali neporiadok zo stolov, umyli štetce a troška sme sa aj zahrali.
Laco
Potrebný materiál: 1 konzerva od tuniaka, cca 23 drevených štipcov, vodové/temperové/akrylové farby, štetec, ozdobný materiál , silikónová pištoľ, kreativita :) .
Deti sa do prípravy svietnikov pustili s veľkou radosťou a nadšením. Každý jeden sa snažil svoj svietnik spraviť farebný a najkrajší. Ako sa začalo vyfarbovanie štipcov sa zrazu jednotlivé farby zmenili na zmesi rôznych odtieňov farieb. Keď už niektorý šikovnejší dokončili vyfarbovanie, tak začali na štipce lepiť vianočné ozdoby. Je jedna zlatá vlastnosť na deťoch a to tá, že čo uvidia a zapáči sa im, tak to na daný predmet dajú, aj keď to tam vôbec nemusí sedieť "esteticky" :) Keď už každý dokončil svoje dielo, tak sme spoločne spratali neporiadok zo stolov, umyli štetce a troška sme sa aj zahrali.
Laco
Opäť o rok starší
16. 11. 1991 Mons. Paxy Ladislav založil v našej obci 11. skautský oddiel sv. Imricha, a teda tento rok sme oslávili naše 21. narodeniny. Ako vlastne prebieha takáto oslava?
Najprv sa deti rozdelili do 4 skupín a začalo sa hrou "kto ako prvý nafúka balón až kým nepraskne". Menšie deti sa báli zvuku praskajúceho balóna a tak tam stáli so zapchatými ušami. Potom pokračovala hra "Chipsovaná", podliezanie stoličiek s loptou "Úzky tunel", podávanie si lopty popod nohy a ako čerešnička na torte boli 4 taniere s hnedou čokoládovou hmotou, ktorá vyzerala nechutne a z ktorého museli kapitáni skupín pomocou úst vybrať arašidy v čokoláde. Vyzeralo to fakt zaujímavo. Ja som bola medzi tými, čo držali tanier kapitánom a na konci pátrania po arašidách sme im "nenápadne" strčili celú tvár do čokoládovej hmoty. Sranda musí byť. :)
Všetko sme začali sv. omšou, ktorú celebroval náš pán farár. Po nej sme sa presunuli na dvor fary, kde už horeli fakle. Bolo to fakt pekné. Utvorili sme typický polkruh a všetko bolo pripravené na slávnostné prijatie nových skautov. Aby sa dostali až sem, museli podstúpiť 1. skautskú skúšku. Spomenula som si pri tom na to, ako som tým prešla ja, aká som bola rada, že som konečne dostala žltú šatku, neskôr po 2. skúške zas zelenú, ktorou sa môžem aj teraz pýšiť. Spomenula som si na časy, keď som bola aj ja ešte malá skautka a všetko bolo také jednoduché v porovnaní s dneškom, keď už aj ja mám na zodpovednosti niekoho... No poďme späť k slávnosti.
Po odovzdaní šatiek sme sa presunuli do pastorka, kde na nás čakali misy plné pudingu s piškótami, mastné chleby s cibuľou, paštétové chleby a čaj. Po "večeri" sme sa presunuli do veľkej miestnosti, kde nám Szaky pripravil program.
Najprv sa deti rozdelili do 4 skupín a začalo sa hrou "kto ako prvý nafúka balón až kým nepraskne". Menšie deti sa báli zvuku praskajúceho balóna a tak tam stáli so zapchatými ušami. Potom pokračovala hra "Chipsovaná", podliezanie stoličiek s loptou "Úzky tunel", podávanie si lopty popod nohy a ako čerešnička na torte boli 4 taniere s hnedou čokoládovou hmotou, ktorá vyzerala nechutne a z ktorého museli kapitáni skupín pomocou úst vybrať arašidy v čokoláde. Vyzeralo to fakt zaujímavo. Ja som bola medzi tými, čo držali tanier kapitánom a na konci pátrania po arašidách sme im "nenápadne" strčili celú tvár do čokoládovej hmoty. Sranda musí byť. :)
To bol aj záver programu a ukončenie oslavy. Pre deti postupne prišli rodičia. Nás však ešte čakalo upratovanie a po ňom sme sa aj my pobrali domov.
Siskó
Pre družstvo život položím
Často rozmýšľam čo podniknúť na stretkách, aby to bolo iné. Pred touto otázkou som stál aj pri príprave na stretko konané v sobotu 3. novembra 2012. Už ma skoro prepadlo zúfalosť, keď som sa spomínané ráno zobudil s geniálnou myšlienkou zorganizovať malé preteky.
Keď už základná myšlienka bola, trápilo ma už len jediné, aké preteky dať, aby sa mohli rovnakým dielom zapojiť všetky deti. Najprv som troška "pogooglil", či nenájdem inšpiráciu na internete. Zopár dobrých nápadov som našiel, ale aj tak to nebolo postačujúce a tak som musel zaloviť v pamäti či sa tam neskrýva nejaká dobrá myšlienka. No čuduj sa svet, našla sa :).
Už mi ostávalo vymyslieť, podľa čoho rozdeliť decká do skupín. Medzi 3. a 4. sústom pri raňajkách som sa rozhodol, že to nechám na nich. Vyberiem dvoch kapitánov a nech sa oni rozhodnú, aký tím si zložia.
Dvaja kapitáni sa stali Zolika a Viktor. Hneď prvá disciplína a zároveň možnosť kapitána výberu ako prvý, bola nafukovať balón dovtedy, až kým nepraskne.
Ak ma pamäť neklame, tak právo výberu ako prvý získal Viktor.
Viktorové družstvo bolo v zložení: Viktor, Oliver, Dominik, Bálint, Marcel, Esti a Moncsi.
Druhé družstvo bolo zložené nasledovne: Zolika, Klárika, Karolinka, Šimon, Siskó, Nikolas.
Disciplína ako druhá v poradí bola "Zjedz svoju krowku prvý". Nerozpíšem tu moc pravidlá, lebo by som sem písal príliš veľa, tak ak by vás to zaujímalo pravidlá hry, sa vám zobrazia po kliknutí na názov.
Tretia disciplína bola "Chipsována" pomocou slamky z taniera umiestneného v strede miestnosti a doniesť ho na tanier u svojho družstva. Presnejší popis sa zobrazí po kliknutí na názov.
Ako štvrtú disciplínu, som zaradil "Fúrik". Asi to každý pozná zo školských časov, keď ste museli svojmu páru chytiť nohy a on musel prerúčkovať určitú vzdialenosť k danému bodu a potom naopak. Táto disciplína sa skončila remízou :)
Disciplíny "Úzky tunel" sa zúčastnili len dvaja vybraný odvážlivci z oboch družstiev. Ich úlohou bolo preliezť popod rad stoličiek (tunel) s loptou v ruke. Po prelezení popod stoličky sa museli vrátiť späť na začiatok a odovzdať loptu druhému a on musel zvládnuť to isté.
Keďže, sa mi minuli pripravené disciplíny, a stav bol nerozhodný, musel som rýchlo niečo vymyslieť. Tak som si znova k sebe zavolal kapitánov. Kapitáni dostali ultimátum definitívne rozhodnúť osud svojho družstva. Museli za 60 sekúnd spraviť viac drepov ako ich súper. Víťazom sa stal Zolika a jeho tím. Ako odmenu dostali väčšiu časť čipsov, ktorá ostala po jednej z disciplín, ale ani porazený tím nemohol smútiť, tiež sa im dostalo sladko-slanej odmeny.
Laco
Keď už základná myšlienka bola, trápilo ma už len jediné, aké preteky dať, aby sa mohli rovnakým dielom zapojiť všetky deti. Najprv som troška "pogooglil", či nenájdem inšpiráciu na internete. Zopár dobrých nápadov som našiel, ale aj tak to nebolo postačujúce a tak som musel zaloviť v pamäti či sa tam neskrýva nejaká dobrá myšlienka. No čuduj sa svet, našla sa :).
Už mi ostávalo vymyslieť, podľa čoho rozdeliť decká do skupín. Medzi 3. a 4. sústom pri raňajkách som sa rozhodol, že to nechám na nich. Vyberiem dvoch kapitánov a nech sa oni rozhodnú, aký tím si zložia.
Dvaja kapitáni sa stali Zolika a Viktor. Hneď prvá disciplína a zároveň možnosť kapitána výberu ako prvý, bola nafukovať balón dovtedy, až kým nepraskne.
Ak ma pamäť neklame, tak právo výberu ako prvý získal Viktor.
Viktorové družstvo bolo v zložení: Viktor, Oliver, Dominik, Bálint, Marcel, Esti a Moncsi.
Druhé družstvo bolo zložené nasledovne: Zolika, Klárika, Karolinka, Šimon, Siskó, Nikolas.
Tretia disciplína bola "Chipsována" pomocou slamky z taniera umiestneného v strede miestnosti a doniesť ho na tanier u svojho družstva. Presnejší popis sa zobrazí po kliknutí na názov.
Ako štvrtú disciplínu, som zaradil "Fúrik". Asi to každý pozná zo školských časov, keď ste museli svojmu páru chytiť nohy a on musel prerúčkovať určitú vzdialenosť k danému bodu a potom naopak. Táto disciplína sa skončila remízou :)
Disciplíny "Úzky tunel" sa zúčastnili len dvaja vybraný odvážlivci z oboch družstiev. Ich úlohou bolo preliezť popod rad stoličiek (tunel) s loptou v ruke. Po prelezení popod stoličky sa museli vrátiť späť na začiatok a odovzdať loptu druhému a on musel zvládnuť to isté.
Keďže, sa mi minuli pripravené disciplíny, a stav bol nerozhodný, musel som rýchlo niečo vymyslieť. Tak som si znova k sebe zavolal kapitánov. Kapitáni dostali ultimátum definitívne rozhodnúť osud svojho družstva. Museli za 60 sekúnd spraviť viac drepov ako ich súper. Víťazom sa stal Zolika a jeho tím. Ako odmenu dostali väčšiu časť čipsov, ktorá ostala po jednej z disciplín, ale ani porazený tím nemohol smútiť, tiež sa im dostalo sladko-slanej odmeny.
Laco
72 hodín bez kompromisu, vlastne 4 hodiny...
Bolo krásne sobotné ráno, každý sa zobudil a začal robiť obvyklú činnosť, ktorú vykonáva týždeň čo týždeň každú sobotu. Málo kto tušil, že v sobotu 20.10. 2012 sa mladí skauti a zopár dobrovoľníkov zapojí do akcie 72 hodín bez kompromisu. Tých zopár dobrovoľníkov, by som dokázal zrátať na prstoch jednej ruky, keď nerátam aktívnych skautov. Akcia bola podporovaná obecnými úradmi oboch obcí, kde sú aktívni skauti a to formou odvozu odpadu a zabezpečením vriec na odpadky.
Čistili sme cestu medzi obcami Kostolná pri Dunaji a Hrubý Šúr. Hlavnú cestu čistili starší skauti, kde sa pozbieralo vyše 20 vriec rozličného odpadu aký si človek dokáže len predstaviť. My ostatní, sme sa pustili do úseku na vedľajšej ceste smerom k cintorínu v Hrubom Šúri. Tento úsek som absolvoval aj ja sám so svojimi malými skautami a dvomi dobrovoľníkmi.
Tu sme ponachádzali rozličný odpad. Pre predstavu aj vyššie uvedeného rozličného odpadu, uvediem zopár najzaujímavejších. Bol v jarku nájdený anglický záchod, množstvo použitých detských plienok, sklenené flaše prázdne, ba dokonca niektoré boli ešte aj plné svojím obsahom, množstvo vriec oblečenia, papierov a stavebného materiálu.
Často mi kládli otázky, kto vyhodil toto, alebo prečo to vyhodili...
Odpoveď na túto otázku som často nepoznal, ale pri plienkach to bolo jednoduché, vždy som dieťaťu povedal, že si to tu on zabudol, keď bol ešte malý, tak sme sa pri tom zasmiali. Po vyčistení a pozbieraní odpadkov nás v Pastoračnom centre čakal teplý a chutný obed.
Dokopy všetky skupinky vyzbierali vyše 50 vriec odpadkov, ktoré boli následne odvezené a uložené do kontajnerov. Každému dobrovoľníkovi veľmi pekne ďakujem ešte raz za pomoc.
Ešte na záver, vás chcem vyzvať, aby ste sa skúsili zamyslieť nad tým, prečo ľudia vyhadzujú odpadky do jarkov pri cestách? To sme už taký pohodlný a lenivý, že nedokážeme ten svoj neporiadok odhodiť na to určené miesto? Prečo nechránime prírodu pre maše deti? ...
Laco
Čistili sme cestu medzi obcami Kostolná pri Dunaji a Hrubý Šúr. Hlavnú cestu čistili starší skauti, kde sa pozbieralo vyše 20 vriec rozličného odpadu aký si človek dokáže len predstaviť. My ostatní, sme sa pustili do úseku na vedľajšej ceste smerom k cintorínu v Hrubom Šúri. Tento úsek som absolvoval aj ja sám so svojimi malými skautami a dvomi dobrovoľníkmi.
Tu sme ponachádzali rozličný odpad. Pre predstavu aj vyššie uvedeného rozličného odpadu, uvediem zopár najzaujímavejších. Bol v jarku nájdený anglický záchod, množstvo použitých detských plienok, sklenené flaše prázdne, ba dokonca niektoré boli ešte aj plné svojím obsahom, množstvo vriec oblečenia, papierov a stavebného materiálu.
Často mi kládli otázky, kto vyhodil toto, alebo prečo to vyhodili...
Odpoveď na túto otázku som často nepoznal, ale pri plienkach to bolo jednoduché, vždy som dieťaťu povedal, že si to tu on zabudol, keď bol ešte malý, tak sme sa pri tom zasmiali. Po vyčistení a pozbieraní odpadkov nás v Pastoračnom centre čakal teplý a chutný obed.
Dokopy všetky skupinky vyzbierali vyše 50 vriec odpadkov, ktoré boli následne odvezené a uložené do kontajnerov. Každému dobrovoľníkovi veľmi pekne ďakujem ešte raz za pomoc.
Ešte na záver, vás chcem vyzvať, aby ste sa skúsili zamyslieť nad tým, prečo ľudia vyhadzujú odpadky do jarkov pri cestách? To sme už taký pohodlný a lenivý, že nedokážeme ten svoj neporiadok odhodiť na to určené miesto? Prečo nechránime prírodu pre maše deti? ...
Laco
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)