Svietniky

Dnešný deň, sme s deckami vlastnoručne vyrobili svietniky, ktoré môžu použiť na spríjemnenie atmosféry doma počas vianočných sviatkov, alebo ako malá pozornosť pre známych, kamarátov, spolužiakov.




Potrebný materiál: 1 konzerva od tuniaka, cca 23 drevených štipcov, vodové/temperové/akrylové farby, štetec, ozdobný materiál , silikónová pištoľ, kreativita :) .








Deti sa do prípravy svietnikov pustili s veľkou radosťou a nadšením. Každý jeden sa snažil svoj svietnik spraviť farebný a najkrajší. Ako sa začalo vyfarbovanie štipcov sa zrazu jednotlivé farby zmenili na zmesi rôznych odtieňov farieb. Keď už niektorý šikovnejší dokončili vyfarbovanie, tak začali na štipce lepiť vianočné ozdoby. Je jedna zlatá vlastnosť na deťoch a to tá, že čo uvidia a zapáči sa im, tak to na daný predmet dajú, aj keď to tam vôbec nemusí sedieť "esteticky" :)  Keď už každý dokončil svoje dielo, tak sme spoločne spratali neporiadok zo stolov, umyli štetce a troška sme sa aj zahrali.

Laco

Opäť o rok starší

16. 11. 1991 Mons. Paxy Ladislav založil v našej obci 11. skautský oddiel sv. Imricha, a teda tento rok sme oslávili naše 21. narodeniny. Ako vlastne prebieha takáto oslava?

Všetko sme začali sv. omšou, ktorú celebroval náš pán farár. Po nej sme sa presunuli na dvor fary, kde už horeli fakle. Bolo to fakt pekné. Utvorili sme typický polkruh a všetko bolo pripravené na slávnostné prijatie nových skautov. Aby sa dostali až sem, museli podstúpiť 1. skautskú skúšku. Spomenula som si pri tom na to, ako som tým prešla ja, aká som bola rada, že som konečne dostala žltú šatku, neskôr po 2. skúške zas zelenú, ktorou sa môžem aj teraz pýšiť. Spomenula som si na časy, keď som bola aj ja ešte malá skautka a všetko bolo také jednoduché v porovnaní s dneškom, keď už aj ja mám na zodpovednosti niekoho... No poďme späť k slávnosti.

Po odovzdaní šatiek sme sa presunuli do pastorka, kde na nás čakali misy plné pudingu s piškótami, mastné chleby s cibuľou, paštétové chleby a čaj. Po "večeri" sme sa presunuli do veľkej miestnosti, kde nám Szaky pripravil program. 

Najprv sa deti rozdelili do 4 skupín a začalo sa hrou "kto ako prvý nafúka balón až kým nepraskne". Menšie deti sa báli zvuku praskajúceho balóna a tak tam stáli so zapchatými ušami. Potom pokračovala hra "Chipsovaná", podliezanie stoličiek s loptou "Úzky tunel", podávanie si lopty popod nohy a ako čerešnička na torte boli 4 taniere s hnedou čokoládovou hmotou, ktorá vyzerala nechutne a z ktorého museli kapitáni skupín pomocou úst vybrať arašidy v čokoláde. Vyzeralo to fakt zaujímavo. Ja som bola medzi tými, čo držali tanier kapitánom a na konci pátrania po arašidách sme im "nenápadne" strčili celú tvár do čokoládovej hmoty. Sranda musí byť. :) 

To bol aj záver programu a ukončenie oslavy. Pre deti postupne prišli rodičia. Nás však ešte čakalo upratovanie a po ňom sme sa aj my pobrali domov.


Siskó


Pre družstvo život položím

Často rozmýšľam čo podniknúť na stretkách, aby to bolo iné. Pred touto otázkou som stál aj pri príprave na stretko konané v sobotu 3. novembra 2012. Už ma skoro prepadlo zúfalosť, keď som sa spomínané ráno zobudil s geniálnou myšlienkou zorganizovať malé preteky.
Keď už základná myšlienka bola, trápilo ma už len jediné, aké preteky dať, aby sa mohli rovnakým dielom  zapojiť všetky deti. Najprv som troška "pogooglil", či nenájdem inšpiráciu na internete. Zopár dobrých nápadov som našiel, ale aj tak to nebolo postačujúce a tak som musel zaloviť v pamäti či sa tam neskrýva nejaká dobrá myšlienka. No čuduj sa svet, našla sa :).

Už mi ostávalo vymyslieť, podľa čoho rozdeliť decká do skupín. Medzi 3. a 4. sústom pri raňajkách som sa rozhodol, že to nechám na nich. Vyberiem dvoch kapitánov a nech sa oni rozhodnú, aký tím si zložia.
Dvaja kapitáni sa stali Zolika a Viktor. Hneď prvá disciplína a zároveň možnosť kapitána výberu ako prvý, bola nafukovať balón dovtedy, až kým nepraskne.
Ak ma pamäť neklame, tak právo výberu ako prvý získal Viktor.
Viktorové družstvo bolo  v zložení: Viktor, Oliver, Dominik, Bálint, Marcel, Esti a Moncsi.
Druhé družstvo bolo zložené nasledovne: Zolika, Klárika, Karolinka, Šimon, Siskó, Nikolas.

Disciplína ako druhá v poradí bola "Zjedz svoju krowku prvý". Nerozpíšem tu moc pravidlá, lebo by som sem písal príliš veľa, tak ak by vás to zaujímalo  pravidlá hry, sa vám zobrazia po kliknutí na názov.
Tretia disciplína bola "Chipsována" pomocou slamky z taniera umiestneného v strede miestnosti a doniesť ho na tanier u svojho družstva. Presnejší popis sa zobrazí po kliknutí na názov.
Ako štvrtú disciplínu, som zaradil "Fúrik". Asi to každý pozná zo školských časov, keď ste museli svojmu páru chytiť nohy a on musel prerúčkovať určitú vzdialenosť k danému bodu a potom naopak. Táto disciplína sa skončila remízou :)
Disciplíny  "Úzky tunel" sa zúčastnili len dvaja vybraný odvážlivci z oboch družstiev. Ich úlohou bolo preliezť popod  rad stoličiek (tunel) s loptou v ruke. Po prelezení popod stoličky sa museli vrátiť späť na začiatok a odovzdať loptu druhému a on musel zvládnuť to isté.


Keďže, sa mi minuli pripravené disciplíny, a stav bol nerozhodný, musel som rýchlo niečo vymyslieť. Tak som si znova k sebe zavolal kapitánov. Kapitáni dostali ultimátum definitívne rozhodnúť osud svojho družstva. Museli za 60 sekúnd spraviť viac drepov ako ich súper. Víťazom sa stal Zolika a jeho tím. Ako odmenu dostali väčšiu časť čipsov, ktorá ostala po jednej z disciplín, ale ani porazený tím nemohol smútiť, tiež sa im dostalo sladko-slanej odmeny.

Laco