Kto to je?

Veľká skautská karnevalová zábava. Aj takto by sa dala nazvať akcia, ktorú nám pripravili Márk so Szakym. Keďže sme mali minulý rok problémy s nedostatkom miesta, rozhodli sme sa, že tento rok to skúsime zorganizovať v Kultúrnom dome v Kostolnej pri Dunaji.
Aj sa to podarilo vybaviť. Bola to na začiatok vynikajúca správa. Ostatné bolo už na organizačnom tíme (staff). Staff sa skladal z viacerých Družinových radcov, ktorý dostali za úlohu pripraviť rôzne veci na zábavu, ako bola hudba, jedlo, stoly, stoličky a veľa iných vecí.
Celá zábava sa niesla v duchu "sedliakov", ktorý sa pripravovali na spomínanú akciu. Szaky mal meno Kulač a Márk si zvolil meno Libero. Správali sa podobne ako rozprávkový Pat a Mat, ktorým sa stále niečo nepríjemné stane.A takto to bolo aj v prípade Libera a Kulača. Nejakým záhadným spôsobom im utiekli všetky zvieratá, ktoré doma chovali. Aby to nebolo také suché, tak zúčastnených zapojili tak, že ich rozdelili na 4 skupiny podľa toho, aké sú zviera. Jedna skupina boli sliepky, druhá kačky, tretia kravy a štvrtá ošípané. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, tak každú hru, čo sme hrali, troška zmodifikovali tak, aby im to sedelo do príbehu. Jedna z najzaujímavejších hier bola hra s názvom "zvliekanie hada". Hra spočíva v tom, že sa hráči postavia do radu. Svoju ľavú ruku podajú popod nohy za sebou stojacemu hráčovi a svojou pravou rukou chytia ľavú ruku pred sebou stojaceho hráča. Zmysel hry je, aby sa každý vymotal z toho postoja. No lenže fígel tejto hry je v tom, že jediná možnosť ako sa z tohoto vymotať je, aby každý spravil kotrmelec, bez toho aby sa pustil.  Po zopár ďalších hrách sa pustila hudba a masky sa museli predviesť porote, ktorá sa skladala zo 4 členov. Pána farára, Moniky, Ervina a uja Laca. Porota hodnotila masky nie podľa výzoru, ale podľa toho, ako sa vedia vžiť do svojej role.
Po krátkom "predstavení sa" masiek porote, sa rozdali hodnotné darčeky. Nebojte sa nikto neodišiel bez darčeka. Rozdávali sa švihadlá, Hula-Hop krúžky a taká sranda na nohu, ktorá sa roztáčala a preskakovala dosť divným spôsobom.
Ako občerstvenie sa pripravili cestovinové šaláty, ktoré sa servírovali na švédskych stoloch. Celá akcia sa skončila okolo pol 8 večer a aj to sme museli troška drasticky zakročiť, lebo deckám sa tak páčilo, že nechceli odísť. Ale bohužiaľ, bola to nedeľa a veľa z detí vstávalo ráno do školy.

Laco




Snehová nádielka

Ráno sa zobudím, pozriem von z okna a hotová apokalypsa. Zima ako na Sibíri, 30 cm snehu a  dokonca aj voda zamrzla. Dedina je odrezaná od civilizácie. Na takéto niečo nikto nebol pripravený. Bola sobota decká sa chystajú na stretko a vonku toto.
Ale nie nebojte sa troška som situáciu prifarbil (trošku dosť), aby to bolo dramatickejšie :-). Vonku ani taká zima nebola, a ani nič nezamrzlo a dokonca sme boli v civilizácií tak ako každý deň v roku. Ale niečo z toho opisu bola pravda. Snehová nádielka. A aj vo mne ako v 20 ročnom mládencovi sa pri takom pohľade von oknom prebudí ten malý chlapec, ktorý sa šantí v snehu. Tak som rýchlo schmatol mobil do ruky a poslal rodičom informatívnu SMS-ku, aby sa deti poriadne naobliekali, lebo ich bude čakať netradičné stretko, kde si po celý čas budeme užívať krásneho zimného počasia.
Hneď po príchode sa do mňa deti pustili naplno snehovými guľami, ale nedal som sa tak ľahko zguľovať. Keď prišli aj poslední, už to vyzeralo riadne divoko, ale ešte sa ich podarilo skrotiť. Najprv som chcel decká zamestnať tým, aby sa zapojili do súťaže, kto postaví najkrajšieho snehuliaka. No ale v tom nám počasie zabránilo. Sneh bol troška zmrznutý, čiže sa nelepil a naša mini súťaž skončila rýchlejšie, ako sa mohla začať :-(.
No tak nám zostalo len jediné, a to guľovačka. Do prvej stretkovkej guľovačky sme zapojili aj pána farára, ktorý sa zapojil v plnej zbroji. Bránil sa proti deckám lopatou v ruke. Nebojte sa neudieral ich, len ich ohadzoval snehom, ktorý nabral na lopatu. No lenže toto tiež netrvalo extrémne dlho, lebo chudák pán farár nevládal.
No na koniec sme sa rozdelili do dvoch skupín.  V jednej skupine boli: Dávid. Moncsi, Viktor, Zolika, Karolinka a Olik. V druhej Siskó, Peťo, Klárika, Šimon, Dominik, Esti, Nikolas, Marci a ja Lacus. Možno sme boli v presile, ale zasa oni mali viac skúsenejších spoluhráčov. Najprv sme si dali 15 min, aby si každé družstvo pripravilo ochrannú bariéru zo snehu. Obe družstvá usilovne hromadili sneh utláčali a stavali čím väčšiu a sinejšiu obrannú stenu. No zrazu súperovo družstvo vytiahlo niekde z dvora fúrik, v ktorom si privážali sneh a tak sa ich stena stavala rýchlejšie. No nedali sme sa a tiež sme si jeden fúrik zaobstarali.   Neúnavne sme stavali a stavali, keď zrazu uplynul časový limit, ktorý sme si vyhradili na stavanie. Obe družstvá museli dokončiť posledné úpravy. Vysvetlili sme si v rýchlosti pravidlá. Žiadne triafanie do hlavy, žiadne skákanie a kopanie do súperovej ochrannej steny, žiadne behanie za súperovu stranu. Porušenie ktoréhokoľvek pravidla sa trestalo vylúčením na pár minút. Začala sa asi najväčšia snehová bitka, akú kedy renovovaná fara videla a zažila. Snehové gule lietali hore dole, nikto sa nestíhal uhýbať, alebo nejak extrémne taktizovať. Išlo hlavne o zábavu. Po 5 minútach sme hru prerušili, bo už sme mali medzi sebou zopár snehuliakov (Monči a Siskó hlavne). Spravili sme spoločnú fotku a dovolili sme deťom nech si zbúrajú vlastné opevnenie, ktoré 15 minút predtým, tak usilovne stavali.
Zatiaľ čo sa decká ešte bláznili, zbehol som dole pre teplý čaj a sladkosť, ktorá nám ostala z minulého stretka.
Musím na záver zhodnotiť, že sa mi stretko veľmi páčilo, aj keď už ku koncu sa decká troška nezmestili do kože a začali vymýšľať neplechy.  Neviem ako ostatní, ale ja som po príchode domov stále našiel také miesta na oblečení, odkiaľ mi padal sneh.



Laco




Keď hra zachutí

11. januára 2013 o 23:59:59 ma napadla taká myšlienka, že by som mohol decká naučiť, ukázať im, ako sa recykluje odpad. Som si to troška premyslel a dospel som zrazu k rôznym problémom. Ako im to podať? Ako ich k tomu motivovať? Nakoniec som to vzdal, lebo ma nenapadlo nič kreatívneho a išiel som spať, že znova bude stretko, kde sa budeme s deckami len hrať.
Ráno som vstal so zaujímavou myšlienkou, že by sme si mohli vyfarbovať "omaľovánky" na ktorých by bola znázornená príroda. Na jednej by bola príroda zničená ľahostajnosťou človeka a druhá by bola príroda v plnej kráse.
Deti mali za úlohu daný obraz krajiny vyfarbiť a dokresliť do nej zvieratká, ktoré by vyjadrovali emócie (radosť,/smútok). Keďže to trvalo dlhšie ako som predpokladal, tak sme stihli vymaľovať len jeden z obrázkov. Potom sme si zahrali veľmi zaujímavú hru.
Volala sa "Kyslé úsmevy", kde bol jeden dobrovoľník v strede so zaviazanými očami. Doniesli sa mesiačiky citróna a ďalší dobrovoľník mal za úlohu zakusnúť na citrón a držať ho v ústach. Po zakusnutí si hráč v strede dal dole šatku z očí a musel uhádnuť, kto zakusol na citrón. Ostatné deti sa snažili tiež nahodiť kyslý úsmev, aby to nebolo také jednoduché. Zo začiatku sa nikto neodvážil zakusnúť do citróna, každý sa toho bál. No tak sme museli my, družinový radcovia, ako prvý predviesť, ako sa to robí. Ku koncu hry, sa decká už skoro bili o to, kto si ako ďalší zakusne do citróna. Na hru sa minul 1 celý citrón. 
Ako po každom stretku aj na konci tohoto, sme deťom ponúkli občerstvenie, ktoré doniesli ich rodičia. No čuduj sa svet, niektoré si radšej zvolili citrón namiesto sladkosti a boli aj takí, ktorí to skombinovali. :)
Osobne si myslím, že každému zúčastnenému zachutil citrón a už sa k nemu nebudú stavať s "odporom".
Na stretkách čoraz väčšiu popularitu získava hra "Ninja". Je to veľmi jednoduchá hra, kde sa na začiatku všetci postavíme do úzkeho kruhu, a na slovo NINJA všetci odskočíme čo najďalej do určitej polohy, z ktorej sa nepohneme, až kým nie sme na rade. Pri hre ide o to, aby hráč vyradil každého protivníka. V každom kole sa hráč smie pohnúť len vtedy, ak je na ťahu, alebo keď na neho niekto útočí a to len jedným pohybom. Vypadáva sa vtedy, ak hráčovi trafia ruku (dlaň).

Laco