Snehová nádielka

Ráno sa zobudím, pozriem von z okna a hotová apokalypsa. Zima ako na Sibíri, 30 cm snehu a  dokonca aj voda zamrzla. Dedina je odrezaná od civilizácie. Na takéto niečo nikto nebol pripravený. Bola sobota decká sa chystajú na stretko a vonku toto.
Ale nie nebojte sa troška som situáciu prifarbil (trošku dosť), aby to bolo dramatickejšie :-). Vonku ani taká zima nebola, a ani nič nezamrzlo a dokonca sme boli v civilizácií tak ako každý deň v roku. Ale niečo z toho opisu bola pravda. Snehová nádielka. A aj vo mne ako v 20 ročnom mládencovi sa pri takom pohľade von oknom prebudí ten malý chlapec, ktorý sa šantí v snehu. Tak som rýchlo schmatol mobil do ruky a poslal rodičom informatívnu SMS-ku, aby sa deti poriadne naobliekali, lebo ich bude čakať netradičné stretko, kde si po celý čas budeme užívať krásneho zimného počasia.
Hneď po príchode sa do mňa deti pustili naplno snehovými guľami, ale nedal som sa tak ľahko zguľovať. Keď prišli aj poslední, už to vyzeralo riadne divoko, ale ešte sa ich podarilo skrotiť. Najprv som chcel decká zamestnať tým, aby sa zapojili do súťaže, kto postaví najkrajšieho snehuliaka. No ale v tom nám počasie zabránilo. Sneh bol troška zmrznutý, čiže sa nelepil a naša mini súťaž skončila rýchlejšie, ako sa mohla začať :-(.
No tak nám zostalo len jediné, a to guľovačka. Do prvej stretkovkej guľovačky sme zapojili aj pána farára, ktorý sa zapojil v plnej zbroji. Bránil sa proti deckám lopatou v ruke. Nebojte sa neudieral ich, len ich ohadzoval snehom, ktorý nabral na lopatu. No lenže toto tiež netrvalo extrémne dlho, lebo chudák pán farár nevládal.

No na koniec sme sa rozdelili do dvoch skupín.  V jednej skupine boli: Dávid. Moncsi, Viktor, Zolika, Karolinka a Olik. V druhej Siskó, Peťo, Klárika, Šimon, Dominik, Esti, Nikolas, Marci a ja Lacus. Možno sme boli v presile, ale zasa oni mali viac skúsenejších spoluhráčov. Najprv sme si dali 15 min, aby si každé družstvo pripravilo ochrannú bariéru zo snehu. Obe družstvá usilovne hromadili sneh utláčali a stavali čím väčšiu a sinejšiu obrannú stenu. No zrazu súperovo družstvo vytiahlo niekde z dvora fúrik, v ktorom si privážali sneh a tak sa ich stena stavala rýchlejšie. No nedali sme sa a tiež sme si jeden fúrik zaobstarali.   Neúnavne sme stavali a stavali, keď zrazu uplynul časový limit, ktorý sme si vyhradili na stavanie. Obe družstvá museli dokončiť posledné úpravy. Vysvetlili sme si v rýchlosti pravidlá. Žiadne triafanie do hlavy, žiadne skákanie a kopanie do súperovej ochrannej steny, žiadne behanie za súperovu stranu. Porušenie ktoréhokoľvek pravidla sa trestalo vylúčením na pár minút. Začala sa asi najväčšia snehová bitka, akú kedy renovovaná fara videla a zažila. Snehové gule lietali hore dole, nikto sa nestíhal uhýbať, alebo nejak extrémne taktizovať. Išlo hlavne o zábavu. Po 5 minútach sme hru prerušili, bo už sme mali medzi sebou zopár snehuliakov (Monči a Siskó hlavne). Spravili sme spoločnú fotku a dovolili sme deťom nech si zbúrajú vlastné opevnenie, ktoré 15 minút predtým, tak usilovne stavali.
Zatiaľ čo sa decká ešte bláznili, zbehol som dole pre teplý čaj a sladkosť, ktorá nám ostala z minulého stretka.
Musím na záver zhodnotiť, že sa mi stretko veľmi páčilo, aj keď už ku koncu sa decká troška nezmestili do kože a začali vymýšľať neplechy.  Neviem ako ostatní, ale ja som po príchode domov stále našiel také miesta na oblečení, odkiaľ mi padal sneh.



Laco

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný