Sviatok všetkých svätých nie Halloween

31. októbra 2013 sa v Kostolnej stretli skauti na jednej spoločenstvo utužujúcej prespávačke. Vedúci prišli už o 1,5 hodiny skôr aby pripravili miestnosti na to, aby sa tam deti mohli bezpečne zabávať.

Príchod bol vyhlásený na 16:30, ale prví nedočkaví skautíci prišli o 10 minút skôr. Program sme začali svätou omšou. Chlapci šli miništrovať a dievčatá čítali čítania. Aj ja som išiel miništrovať, aby som im išiel vzorom.

Po omši sme šli dole do pastoračného centra, kde sme sa hrali, pričom nám teta Gitka pripravovala chutnú večeru. Na večeru sme mali cestoviny s bolognanskou omáčkou a so syrom a pre tých, čo majú radi sladké boli kakaové. Mali obrovský úspech, keďže nič nezostalo pre zvieratá.

Po večeri sme rýchlo upratali a pripravili sme všetko na filmový večer. Pozerali sme rozprávku s názvom „Shaun the Sheep”, ktorá sa deťom veľmi páčila. Veľa sa na nej smiali a po každej časti si pýtali ďalšiu a ďalšiu. Kým sme my pozerali rozprávku, v kuchyni sa diali veľké veci. Potrebovali k tomu veľký hrniec, piškóty, 3-4 litre mlieka, kakao a pudingový prášok. Keď tieto veci zmiešate, vznikne vám najlepší dezert na svete, čokoládový puding s piškótami, ham.

Túto pudingovú záležitosť sme plánovali až po prekážkovom behu, ale najmenší už boli veľmi unavení, a tak kvôli tomu sme museli zmeniť naše plány. Keď sa puding zjedol, zozbierali sme si veci a presunuli sme sa do kultúrneho domu, kde nás už čakali zohriate miestnosti. Rozdelili sme deti do miestností, obliekli sme si pyžamá a hurá spať.

Násťročných čakala nočná strašidelná návšteva cintorína. Ja presne neviem čo tam robili, keďže som zostal s malými. Pár minút po polnoci sa vrátili a celá banda išla spať.

Ráno okolo 6 hodiny už malí čvirikali čo znamená, haló všetci, už je čas vstávať. Aj som sa zobudil. S deťmi sme potichu prešli do miestnosti kde spali vedúci. Keď tam boli už všetci, nahlas sme začali spievať ich obľúbenú pesničku na budíček: „Pál, Kata, Péter dobré ráno“.

Všetci vyliezli zo spacákov, obliekli sa a hurá na rannú rozcvičku. Po nej sme si zbalili veci a naraňajkovali sa. Celú akciu sme uzavreli so sviatočnou svätou omšou – všetkých svätých. Po omši sme si šli hore pre veci a rýchlo domov, lebo o 15-tej nás čaká ďalšia skautská aktivita a to posvätenie nových hrobov na cintoríne.

Lacus

Fotky

Takto vzniká stonožka

26. októbra 2013 (sobota) sa v Kostolnej objavili obrovské chrobáky. Ale to neboli len tak hocijaké chrobáky. Telo mali v tvare kruhu, štíhle, s farebným kabátom. Spod kabáta bolo vydno žiarivý lesk odrážajúce fialové telo. Na nohách mali farebné čižmy a mali dlhý, z viacerých kruhov skladajúci sa tvar. Boli to veľmi nebezpečné tvory, keďže spod kabáta bolo vidno tvár malého dieťaťa. Možno ich zjedli? Veď to boli deti-jediace stonožky.

Nie, netreba sa ničoho báť, tieto divné tvory spravili kostolčanskí skautíci. Najprv vystrihli stonožké kabát, ktorý šikovne nalepili. Keď už bol kabát na mieste, z papiera vystrihli čižmy a obuli jej ich na nohy. Keď už boli všetci hotový, poskladali sme jej telo a potom spravíme aj jej hlavu. Do jednotlivých častí tela sa umiestnia fotografie detí a máme najúžasnejšiu stonožku na svete.

Po takejto namáhavej práci museli skautíci vyriešiť ďalšiu úlohu. A to získanie jedla. Rozdelili sme ich do dvoch skupín. Posadili sme ich vedľa seba a zahrali sme si reťazcovú hru. Lenže táto hra nešla na body, ale na to, kto dostane jedlo a kto nie. Tá skupina dostala kúsok, ktorá ako prvá chytila šatku na konci reťazca.

Na veľké potešenie sa tohto skautingu zúčastnil aj Ervin, ktorého sme už dlhšie nevideli medzi nami. Využitím tejto príležitosti nás Ervin naučil jednu peknú pesničku o slimákovi, ktorému vyhorel dom. Ďeťom sa veľmi páčila, keďže rytmus museli sami vytvárať búchaním na stôl.

Lacus

Fotky

Krajina Nekrajina

Kostolná pri Dunaji, 2. – 6. august 2013

Dva dni pred vypuknutím dlho očakávaného tábora vyšlo 8 skautských vedúcich, aby za tieto dva dni spravili všetko možné aj nemožné pre to, aby sme plochu pri poľovníckej chate mohli zmeniť na miesto plné zážitkov. Pripravené miesto sme nazvali Krajina Nekrajina, kde bývali Peter Pán, Zvonilka a stratený chlapci.

Ako ste si už mohli všimnúť, príbeh tábora bol Peter Pán. Prvý deň vítali deti Peter Pán spoločne so Zvonilkou, ktorí ich priviedli do Krajiny Nekrajiny. Na to, aby sa mohli decká dostať do tejto krajiny, museli sa pripojiť k jednému zo stratených detí. Veľké dievčatá boli Fúzik (5 skautov) , pod vedením Andy Szakállovej. Medvieďatá (6 skautov) boli veľký chlapci, o ktorých sa staral Oroš Dávid. Malé dievčatá, Dvojičky (6 skautov), mala na starosti Monika Szakállová. Smraďoško (6skautov) boli malý chlapci, o ktorých sa staral Oroš Laci.

Program bol plný zážitkov. Nočné táboráky, poobedňajšie špliechanie, družinový život, počas ktorého deti kreslili svoje zážitky do denníkov. Tieto programy boli každý deň. Medzi extra program sme radili svätú omšu, Kostolčanský wellness, návštevu ZOO, rozprávkový les, obrázkovú vojnu. Čo by som ešte rád vyzdvihol bol nedeľňajší táborák v sprievode gitary.

Jednalo sa o príbehy z biblie. Čítate správne, nebol to klasický táborák. Ak je už oheň niečo viac, tak ho treba aj špeciálne začať. Na zapálenie nám pomohla metóda „Boží šíp“. Pred začatím scénok sme „vysvätili“ 7 malých skautov .Toto je ten okamih, čo môže družinový radca považovať za prvý dosiahnutý úspech svojej práce.

Radosťou tábora bola kuchyňa plná prekvapení. Tu nás vždy čakala  maškrta, ktorú nám neúnavne pripravovali teta Gitka spoločne s tetou Martou.

Na záver tábora sme vyhodnotili úsilie družín. Poďakovali sme sa organizátorom a výpomocným silám maličkosťou. Maličkosťou bolo chupa chups lízadko, ktoré pískalo. Keď tábor opustilo posledné dieťa, začalo rýchle balenie a napokon sme sa pobrali domov oddýchnuť si.

Lacus

obrázky tu

1. Krajský futbalový Turnaj

20. apríla sa 5 skautských oddielov zhromaždilo na ihrisku v Hrubom Šúre, kde 11. oddiel sv. Imricha z Kostolnej pri Dunaji zorganizoval 1. okresný futbalový turnaj (tzv. Liliomkupa). Celá akcia sa niesla v duchu Sparty.
Po registrácii kráľ Leonidas zvolal všetky oddiely a Orákulum za pomoci žrebovania rozhodol, kto s kým bude hrať. Boli dve kategórie.Prvá bola kategória bojovníckych učňov a druhá bola kategória bojovníkov. Tímy boli rozdelené nasledovne:

• Bojovnícki učni – Csenkovce, Tomášov, Kostolná pri Dunaji
• Bojovníci – Gabčíkovo 1, Gabčíkovo 2, Vrakúň, Kostolná pri Dunaji

Účastníci

Začal sa boj. Tímy sa v zápasoch striedali – raz hrali tímy z prvej kategórie, raz z druhej. Počas nich sa pripravil aj guláš, a takisto bolo prichystaných množstvo koláčikov, ktoré priniesli jednotliví hráči.
Po tom ako tímy odohrali všetky zápasy, prišiel čas na veľké finále v oboch kategóriách. Najprv hrali tímy z kategórie bojovníckych učňov, a to konkrétne Csenkovce a Kostolná pri Dunaji, a po nich nasledovali tímy Vrakúň a Kostolná pri Dunaji z kategórie bojovníkov. Počas odohratých zápasov si rozhodca zapisoval všetky strelené góly, vďaka čomu sme určili aj gólových kráľov.
Konečný výsledok bol nasledovný:

•  Bojovnícki učni
• 1. miesto – Csenkovce
•  2. miesto – Kostolná pri Dunaji
•  3. miesto – Tomášov
•  Kráľ strelcob– Kevin Kevesda (Csenkovce)
• Bojovníci
•  1. miesto – Vrakúň
•  2. miesto – Kostolná pri Dunaji
•  3. miesto – Gabčíkovo 1
•  4. miesto – Gabčíkovo 2
•  Kráľ strelcov– Balázs Herdics (Vrakúň)

Víťazné družstvá získali putovný pohár a dostali sa do armády kráľa Leonidasa. Ešte raz gratulujeme!


Siskó

Všetky fotografie si môžete pozrieť tu:
https://plus.google.com/photos/102366263272991735532/albums/5870484292386175377

Postavme si snehuliaka

Piatkový večer, ako príprava na stretko som písal básničku o tom ako sa prestiera stôl. Bola to riadna makačka, lebo som to písal v maďarskom jazyku.  Zverejním ju až po tom, ako sa to decká naučili, možno to niekomu pomôže.  V ten večer som si ju dal kontrolovať a hodnotiť pár „kamarátom“ na sociálnej sieti.

Ráno s pocitom dobre odvedenej práce, mi mama podala telefón, že volá Igor. Pýtal sa, či nespravíme skauting vonku. Áno, dobre počujete Igor chcel prísť na skaut a spoločne tráviť 1,5 hodiny svojho sobotného „voľného“ času.  Som rozposlal echo rodičom, že budeme vonku a tiež som sa na to pripravil. Jediná vec s ktorou som nerátal, bola tá, že vonku bolo dosť teplo a sneh sa pomaly topil a bol extrémne mokrý.

Keď som prišiel na faru a pripravil čaj, aby sme sa mali čím zahriať, prišli decká a veľmi sa tomu tešili, že budeme vonku.  Pokiaľ prišiel každý, sme s deckami robili obrovské snehové gule na snehuliaka. Chalani sa pretekali, kto spraví väčšiu a dievčatá so spoločnými sila sa snažili chlapcov prekonať. Dávid nakoniec vyhral. Spravil guľu s priemerov väčším ako je výška Viktora (cca 120cm). Medzitým prebiehala veľká guľovačka a dievčence sa snažili postaviť iglu. Zrazu prišiel aj Ervin a pripojil sa k nám. Keď sme dostali obrovskú guľu na miesto, sme začali stavať snehuliaka. Mohol mať tak 2,5 metra, možno aj viac.  Ozdobili sme ho metlou, mrkvou, šerbľom a uhlím, ako sa na snehuliaka patrí .

Igor navrhol, aby sme zavolali von pána farára nech nás odfotí pri snehuliakovi. No toto bola len krycia operácia, ako ho poriadne zguľovať.  Aj sa tak stalo, keď sa k nám pripojil, k foteniu, zaznel povel NAŇHO! a už nebolo kam ujsť. Ľahol na zem a už len čakal na to čo ho neminie.  Skoro sa nám ho podarilo zahrabať, ale vtedy sme to radšej prerušili... :).

Potom sme sa rozdelili na dve skupiny. V jednej bola 20+ veková kategória a druhá bola zvyšná mladá generácia. Dali sme si obrovskú guľovačku, kde sa nikto nešetril a nebolo kam ujsť. Vyzeralo to ako boj o život. A týmto sme potom aj ukončili stretko, každý bol premočený a išiel domov aby sa prezliekol do niečoho suchého a zohrial sa.

osobne si myslím, že toto bolo jedno z najlepších sobotných predpoludných stretnutí, aké sme mali tento rok. ďakujem každému za účasť. Bolo super a mokro :).

Laco  

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný

Už po štvrtý krát spolu

Dňa 16.2. 2013 sme sa vybrali už 4 krát k naším skautským kamarátom do Čenkoviec.  Okolo 17:00 sme sa stretli v Hrubom  Šúre pri skautskom dome a s autami sme vyrazili. Cesta nebola dlhá možno 15 min. Hneď ako sme dorazili nás už vo vnútri čakali naši kamaráti. Vošli sme do vnútra, sadli sme si na stoličky a čakali kým sa program začne a do vtedy sme mali čas trochu sa porozprávať, kto sa ako má, čo nové atď. ... No za krátku chvíľu už sme videli ako prichádzajú Szaky a Jani oblečený za indiánov. Už sme takmer tušili čo bude nasledovať. Rozdelili nás do troch skupín podľa farieb (čierna, zelená a červená).  Potom na stôl položili temperové farby a na líca sme si mali namaľovať čiarky podľa skupinovej farby ako indiáni. Tiež boli porozhadzované tri zastávky na ktorých sme sa striedali.  Čierna skupina išla na prvú zastávku kde mali za úlohu robiť náramky a indiánske čelenky. Zelená skupina šla na druhú zastávku a oni mali za úlohu pochodovať ako indiáni a červená skupina mala za úlohu založiť oheň. A takto sa to celé striedalo až po kým každá skupina nebola na každej zastávke. Keď sa to celé skončilo tak nám povedali veľmi príjemnú správu že prišli aj naši kamaráti
z Gabčíkova. Po čase sme si sadli rozdali nám papiere s textom piesní a s pomocou gitary sme si dobre zaspievali. Keď sme už aj s týmto skončili tak sme sa tak „potajomky“ rozhodli že si pôjdeme tak „trošku“ zguľovať a keďže  Jani a Szaky boli vnútri nemohli nás vidieť. Vybehli sme von a začali sme sa všetci guľovať ako o život. :D Keď nás zbadal Jani vybehol a povedal že sme to nemali robiť ale to je už jedno keďže sme to už urobili a ešteže že skúšali zapáliť oheň ale pokus sa nevydaril. Potom sme šli do vnútra, sadli sme si a trošku sme sa rozprávali kým Jani a Szaky rozmýšľali nad ďalšou hrou. Keď prišli povedali nám meno novej hry, ktorú sme sa chystali zahrať. Mala meno Zakrič prasa, zakrič. Pointa bola vtom, že sa niekto postavil do stredu so zaviazanými očami a zatočili ho. Potom si mal niekomu sadnúť na kolená a povedať mu zakrič prasa, zakrič. On zakričal a podľa toho zvuku, ktorý vydal, musel v strede stojací hráč uhádnuť, kto to je. Za malú chvíľku keď sme túto hru dohrali zbalili sme sa a vybrali sme sa každý domov. Nasadli sme do áut okolo 20:30 sme už boli doma.

Cítili sme sa všetci veľmi dobre a už sa tešíme na nich keď k nám o mesiac zavítajú zase oni. 

Viktória Horváthová 
Viktória Kissová 

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný

Farebné poháre

Týždenne dostanem aspoň jeden e-mail od krstnej so super nápadmi na stretko. Aj tento týždeň som jeden dostal. Teraz tam boli užitočné nápady, ako využiť zaváraninové fľaše. Medzi nimi bol aj jeden s Valentínskou tématikou. Tento nápad som troška zjednodušil. Najprv som si pozbieral zopár informácií.  Ako prvé som navštívil hračkárstvo. Chcel som sa totiž uistiť o tom, že temperové farby držia na skle. Bola tam jedna milá pani predavačka, ktorá ma uisťovala o tom, že tempery na sklo nechytia. Ponúkala mi, aby som kúpil špeciálne farby na sklo, alebo akrilové farby. Lenže tieto farby sú dvakrát také drahé, ako temperky. Vtedy som nič nekúpil, lebo niečo mi hovorilo, že sa tempery dajú používať na sklo. Poobede som sa s mamou vybral do škôlky, kde som sa na toto spýtal jednej bývalej skautky, či s týmto nemá skúsenosti. Keď som jej porozprával čo mi povedali v obchode, tak na mňa kukla a povedala, že si na mne chceli len zarobiť. Keďže, ona v škôlke farbí na okná len s temperami a vidím ako to tam drží bol som presvedčený o tom. Cestou domov som sa zastavil v skautskom dome pre tempery, aby som si to mohol vyskúšať.

Pohľadal som doma malú zaváraninovú fľašu, na ktorú som s vodou nalepil vystrihnutý papierový vzor. Ten som nechal vyschnúť a natrel som farbou. Už som musel len zohnať malé zaváraninové fľaše pre každého. Našťastie, moja mama,  nevyužíva malé zaváraninové fľašky. V povale sme ich našli viac, ako dosť. Umyli sme ich a pripravili na stretko. Bol som opäť v papiernictve, kúpil som tam tempery a mama povystrihovala vzory. Keďže mala Monči ospravedlnené meškanie, tak sme sa do kreatívnej činnosti nepustili hneď. Najprv sme si zahrali hru „Kde máš ucho, kde máš nos?“. Hru som našiel medzi materiálmi z výcvikového tábora, v ktorom som bol cez leto. Princíp spočíval v tom, že najprv sme sa rozkročili, buchli si po stehnách, zatlieskali a dali si ruky do X. Pravou rukou sme si chytili nos a ľavou rukou zasa pravé ucho. Keď sa to každému podarilo, sme to opakovali, ale troška rýchlejšie.

Keď sme sa konečne dostali ku kreatívnej časti stretka, rozdal som každému jeho zaváraninovú fľašku a štetec. Počas toho, ako som im vysvetľoval, čo majú robiť, môj pomocník Peťo položil na stôl poháre s vodou. Keď sa deti pustili do „nalepovania“ vzorov, s Peťom sme lietali hore-dole a utierali deckám poháre.  Vzorov nebolo nekonečno, tak sa za chvíľku minuli. Vtedy sa pustili do vyfarbovania fľašiek. Aby sa farby moc nezmiešavali, tak sme im s Peťom chodili stále umývať štetce. Keď každý dokončil svoje dielo, pozbierali sme ich a dali na radiátor, aby sa to rýchlejšie uschli.

Na konci stretka sme si zahrali hry, ktoré sa používajú pri rannej rozcvičke. Epoj-taj-taj-é, Ivano a ešte hru Abrahám mal 40 synov. Po stretku sme odlepili papierové vzory zo zaváraninových fľašiek.  Rodičom som rozdal oznam o budúco-týždňovom stretku a pozbierali sme zvyšné odpadky.

Laco

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný