Farebné poháre

Týždenne dostanem aspoň jeden e-mail od krstnej so super nápadmi na stretko. Aj tento týždeň som jeden dostal. Teraz tam boli užitočné nápady, ako využiť zaváraninové fľaše. Medzi nimi bol aj jeden s Valentínskou tématikou. Tento nápad som troška zjednodušil. Najprv som si pozbieral zopár informácií.  Ako prvé som navštívil hračkárstvo. Chcel som sa totiž uistiť o tom, že temperové farby držia na skle. Bola tam jedna milá pani predavačka, ktorá ma uisťovala o tom, že tempery na sklo nechytia. Ponúkala mi, aby som kúpil špeciálne farby na sklo, alebo akrilové farby. Lenže tieto farby sú dvakrát také drahé, ako temperky. Vtedy som nič nekúpil, lebo niečo mi hovorilo, že sa tempery dajú používať na sklo. Poobede som sa s mamou vybral do škôlky, kde som sa na toto spýtal jednej bývalej skautky, či s týmto nemá skúsenosti. Keď som jej porozprával čo mi povedali v obchode, tak na mňa kukla a povedala, že si na mne chceli len zarobiť. Keďže, ona v škôlke farbí na okná len s temperami a vidím ako to tam drží bol som presvedčený o tom. Cestou domov som sa zastavil v skautskom dome pre tempery, aby som si to mohol vyskúšať.

Pohľadal som doma malú zaváraninovú fľašu, na ktorú som s vodou nalepil vystrihnutý papierový vzor. Ten som nechal vyschnúť a natrel som farbou. Už som musel len zohnať malé zaváraninové fľaše pre každého. Našťastie, moja mama,  nevyužíva malé zaváraninové fľašky. V povale sme ich našli viac, ako dosť. Umyli sme ich a pripravili na stretko. Bol som opäť v papiernictve, kúpil som tam tempery a mama povystrihovala vzory. Keďže mala Monči ospravedlnené meškanie, tak sme sa do kreatívnej činnosti nepustili hneď. Najprv sme si zahrali hru „Kde máš ucho, kde máš nos?“. Hru som našiel medzi materiálmi z výcvikového tábora, v ktorom som bol cez leto. Princíp spočíval v tom, že najprv sme sa rozkročili, buchli si po stehnách, zatlieskali a dali si ruky do X. Pravou rukou sme si chytili nos a ľavou rukou zasa pravé ucho. Keď sa to každému podarilo, sme to opakovali, ale troška rýchlejšie.

Keď sme sa konečne dostali ku kreatívnej časti stretka, rozdal som každému jeho zaváraninovú fľašku a štetec. Počas toho, ako som im vysvetľoval, čo majú robiť, môj pomocník Peťo položil na stôl poháre s vodou. Keď sa deti pustili do „nalepovania“ vzorov, s Peťom sme lietali hore-dole a utierali deckám poháre.  Vzorov nebolo nekonečno, tak sa za chvíľku minuli. Vtedy sa pustili do vyfarbovania fľašiek. Aby sa farby moc nezmiešavali, tak sme im s Peťom chodili stále umývať štetce. Keď každý dokončil svoje dielo, pozbierali sme ich a dali na radiátor, aby sa to rýchlejšie uschli.

Na konci stretka sme si zahrali hry, ktoré sa používajú pri rannej rozcvičke. Epoj-taj-taj-é, Ivano a ešte hru Abrahám mal 40 synov. Po stretku sme odlepili papierové vzory zo zaváraninových fľašiek.  Rodičom som rozdal oznam o budúco-týždňovom stretku a pozbierali sme zvyšné odpadky.

Laco

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný