Postavme si snehuliaka


Piatkový večer, ako príprava na stretko som písal básničku o tom ako sa prestiera stôl. Bola to riadna makačka, lebo som to písal v maďarskom jazyku.  Zverejním ju až po tom, ako sa to decká naučili, možno to niekomu pomôže.  V ten večer som si ju dal kontrolovať a hodnotiť pár „kamarátom“ na sociálnej sieti.
Ráno s pocitom dobre odvedenej práce, mi mama podala telefón, že volá Igor. Pýtal sa, či nespravíme skauting vonku. Áno, dobre počujete Igor chcel prísť na skaut a spoločne tráviť 1,5 hodiny svojho sobotného „voľného“ času.  Som rozposlal echo rodičom, že budeme vonku a tiež som sa na to pripravil. Jediná vec s ktorou som nerátal, bola tá, že vonku bolo dosť teplo a sneh sa pomaly topil a bol extrémne mokrý.
Keď som prišiel na faru a pripravil čaj, aby sme sa mali čím zahriať, prišli decká a veľmi sa tomu tešili, že budeme vonku.  Pokiaľ prišiel každý, sme s deckami robili obrovské snehové gule na snehuliaka. Chalani sa pretekali, kto spraví väčšiu a dievčatá so spoločnými sila sa snažili chlapcov prekonať. Dávid nakoniec vyhral. Spravil guľu s priemerov väčším ako je výška Viktora (cca 120cm). Medzitým prebiehala veľká guľovačka a dievčence sa snažili postaviť iglu. Zrazu prišiel aj Ervin a pripojil sa k nám. Keď sme dostali obrovskú guľu na miesto, sme začali stavať snehuliaka. Mohol mať tak 2,5 metra, možno aj viac.  Ozdobili sme ho metlou, mrkvou, šerbľom a uhlím, ako sa na snehuliaka patrí .
Igor navrhol, aby sme zavolali von pána farára nech nás odfotí pri snehuliakovi. No toto bola len krycia operácia, ako ho poriadne zguľovať.  Aj sa tak stalo, keď sa k nám pripojil, k foteniu, zaznel povel NAŇHO! a už nebolo kam ujsť. Ľahol na zem a už len čakal na to čo ho neminie.  Skoro sa nám ho podarilo zahrabať, ale vtedy sme to radšej prerušili... :).
Potom sme sa rozdelili na dve skupiny. V jednej bola 20+ veková kategória a druhá bola zvyšná mladá generácia. Dali sme si obrovskú guľovačku, kde sa nikto nešetril a nebolo kam ujsť. Vyzeralo to ako boj o život. A týmto sme potom aj ukončili stretko, každý bol premočený a išiel domov aby sa prezliekol do niečoho suchého a zohrial sa.
osobne si myslím, že toto bolo jedno z najlepších sobotných predpoludných stretnutí, aké sme mali tento rok. ďakujem každému za účasť. Bolo super a mokro :).

Laco  




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára