Postavme si snehuliaka

Piatkový večer, ako príprava na stretko som písal básničku o tom ako sa prestiera stôl. Bola to riadna makačka, lebo som to písal v maďarskom jazyku.  Zverejním ju až po tom, ako sa to decká naučili, možno to niekomu pomôže.  V ten večer som si ju dal kontrolovať a hodnotiť pár „kamarátom“ na sociálnej sieti.

Ráno s pocitom dobre odvedenej práce, mi mama podala telefón, že volá Igor. Pýtal sa, či nespravíme skauting vonku. Áno, dobre počujete Igor chcel prísť na skaut a spoločne tráviť 1,5 hodiny svojho sobotného „voľného“ času.  Som rozposlal echo rodičom, že budeme vonku a tiež som sa na to pripravil. Jediná vec s ktorou som nerátal, bola tá, že vonku bolo dosť teplo a sneh sa pomaly topil a bol extrémne mokrý.

Keď som prišiel na faru a pripravil čaj, aby sme sa mali čím zahriať, prišli decká a veľmi sa tomu tešili, že budeme vonku.  Pokiaľ prišiel každý, sme s deckami robili obrovské snehové gule na snehuliaka. Chalani sa pretekali, kto spraví väčšiu a dievčatá so spoločnými sila sa snažili chlapcov prekonať. Dávid nakoniec vyhral. Spravil guľu s priemerov väčším ako je výška Viktora (cca 120cm). Medzitým prebiehala veľká guľovačka a dievčence sa snažili postaviť iglu. Zrazu prišiel aj Ervin a pripojil sa k nám. Keď sme dostali obrovskú guľu na miesto, sme začali stavať snehuliaka. Mohol mať tak 2,5 metra, možno aj viac.  Ozdobili sme ho metlou, mrkvou, šerbľom a uhlím, ako sa na snehuliaka patrí .

Igor navrhol, aby sme zavolali von pána farára nech nás odfotí pri snehuliakovi. No toto bola len krycia operácia, ako ho poriadne zguľovať.  Aj sa tak stalo, keď sa k nám pripojil, k foteniu, zaznel povel NAŇHO! a už nebolo kam ujsť. Ľahol na zem a už len čakal na to čo ho neminie.  Skoro sa nám ho podarilo zahrabať, ale vtedy sme to radšej prerušili... :).

Potom sme sa rozdelili na dve skupiny. V jednej bola 20+ veková kategória a druhá bola zvyšná mladá generácia. Dali sme si obrovskú guľovačku, kde sa nikto nešetril a nebolo kam ujsť. Vyzeralo to ako boj o život. A týmto sme potom aj ukončili stretko, každý bol premočený a išiel domov aby sa prezliekol do niečoho suchého a zohrial sa.

osobne si myslím, že toto bolo jedno z najlepších sobotných predpoludných stretnutí, aké sme mali tento rok. ďakujem každému za účasť. Bolo super a mokro :).

Laco  

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný

Už po štvrtý krát spolu

Dňa 16.2. 2013 sme sa vybrali už 4 krát k naším skautským kamarátom do Čenkoviec.  Okolo 17:00 sme sa stretli v Hrubom  Šúre pri skautskom dome a s autami sme vyrazili. Cesta nebola dlhá možno 15 min. Hneď ako sme dorazili nás už vo vnútri čakali naši kamaráti. Vošli sme do vnútra, sadli sme si na stoličky a čakali kým sa program začne a do vtedy sme mali čas trochu sa porozprávať, kto sa ako má, čo nové atď. ... No za krátku chvíľu už sme videli ako prichádzajú Szaky a Jani oblečený za indiánov. Už sme takmer tušili čo bude nasledovať. Rozdelili nás do troch skupín podľa farieb (čierna, zelená a červená).  Potom na stôl položili temperové farby a na líca sme si mali namaľovať čiarky podľa skupinovej farby ako indiáni. Tiež boli porozhadzované tri zastávky na ktorých sme sa striedali.  Čierna skupina išla na prvú zastávku kde mali za úlohu robiť náramky a indiánske čelenky. Zelená skupina šla na druhú zastávku a oni mali za úlohu pochodovať ako indiáni a červená skupina mala za úlohu založiť oheň. A takto sa to celé striedalo až po kým každá skupina nebola na každej zastávke. Keď sa to celé skončilo tak nám povedali veľmi príjemnú správu že prišli aj naši kamaráti
z Gabčíkova. Po čase sme si sadli rozdali nám papiere s textom piesní a s pomocou gitary sme si dobre zaspievali. Keď sme už aj s týmto skončili tak sme sa tak „potajomky“ rozhodli že si pôjdeme tak „trošku“ zguľovať a keďže  Jani a Szaky boli vnútri nemohli nás vidieť. Vybehli sme von a začali sme sa všetci guľovať ako o život. :D Keď nás zbadal Jani vybehol a povedal že sme to nemali robiť ale to je už jedno keďže sme to už urobili a ešteže že skúšali zapáliť oheň ale pokus sa nevydaril. Potom sme šli do vnútra, sadli sme si a trošku sme sa rozprávali kým Jani a Szaky rozmýšľali nad ďalšou hrou. Keď prišli povedali nám meno novej hry, ktorú sme sa chystali zahrať. Mala meno Zakrič prasa, zakrič. Pointa bola vtom, že sa niekto postavil do stredu so zaviazanými očami a zatočili ho. Potom si mal niekomu sadnúť na kolená a povedať mu zakrič prasa, zakrič. On zakričal a podľa toho zvuku, ktorý vydal, musel v strede stojací hráč uhádnuť, kto to je. Za malú chvíľku keď sme túto hru dohrali zbalili sme sa a vybrali sme sa každý domov. Nasadli sme do áut okolo 20:30 sme už boli doma.

Cítili sme sa všetci veľmi dobre a už sa tešíme na nich keď k nám o mesiac zavítajú zase oni. 

Viktória Horváthová 
Viktória Kissová 

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný

Farebné poháre

Týždenne dostanem aspoň jeden e-mail od krstnej so super nápadmi na stretko. Aj tento týždeň som jeden dostal. Teraz tam boli užitočné nápady, ako využiť zaváraninové fľaše. Medzi nimi bol aj jeden s Valentínskou tématikou. Tento nápad som troška zjednodušil. Najprv som si pozbieral zopár informácií.  Ako prvé som navštívil hračkárstvo. Chcel som sa totiž uistiť o tom, že temperové farby držia na skle. Bola tam jedna milá pani predavačka, ktorá ma uisťovala o tom, že tempery na sklo nechytia. Ponúkala mi, aby som kúpil špeciálne farby na sklo, alebo akrilové farby. Lenže tieto farby sú dvakrát také drahé, ako temperky. Vtedy som nič nekúpil, lebo niečo mi hovorilo, že sa tempery dajú používať na sklo. Poobede som sa s mamou vybral do škôlky, kde som sa na toto spýtal jednej bývalej skautky, či s týmto nemá skúsenosti. Keď som jej porozprával čo mi povedali v obchode, tak na mňa kukla a povedala, že si na mne chceli len zarobiť. Keďže, ona v škôlke farbí na okná len s temperami a vidím ako to tam drží bol som presvedčený o tom. Cestou domov som sa zastavil v skautskom dome pre tempery, aby som si to mohol vyskúšať.

Pohľadal som doma malú zaváraninovú fľašu, na ktorú som s vodou nalepil vystrihnutý papierový vzor. Ten som nechal vyschnúť a natrel som farbou. Už som musel len zohnať malé zaváraninové fľaše pre každého. Našťastie, moja mama,  nevyužíva malé zaváraninové fľašky. V povale sme ich našli viac, ako dosť. Umyli sme ich a pripravili na stretko. Bol som opäť v papiernictve, kúpil som tam tempery a mama povystrihovala vzory. Keďže mala Monči ospravedlnené meškanie, tak sme sa do kreatívnej činnosti nepustili hneď. Najprv sme si zahrali hru „Kde máš ucho, kde máš nos?“. Hru som našiel medzi materiálmi z výcvikového tábora, v ktorom som bol cez leto. Princíp spočíval v tom, že najprv sme sa rozkročili, buchli si po stehnách, zatlieskali a dali si ruky do X. Pravou rukou sme si chytili nos a ľavou rukou zasa pravé ucho. Keď sa to každému podarilo, sme to opakovali, ale troška rýchlejšie.

Keď sme sa konečne dostali ku kreatívnej časti stretka, rozdal som každému jeho zaváraninovú fľašku a štetec. Počas toho, ako som im vysvetľoval, čo majú robiť, môj pomocník Peťo položil na stôl poháre s vodou. Keď sa deti pustili do „nalepovania“ vzorov, s Peťom sme lietali hore-dole a utierali deckám poháre.  Vzorov nebolo nekonečno, tak sa za chvíľku minuli. Vtedy sa pustili do vyfarbovania fľašiek. Aby sa farby moc nezmiešavali, tak sme im s Peťom chodili stále umývať štetce. Keď každý dokončil svoje dielo, pozbierali sme ich a dali na radiátor, aby sa to rýchlejšie uschli.

Na konci stretka sme si zahrali hry, ktoré sa používajú pri rannej rozcvičke. Epoj-taj-taj-é, Ivano a ešte hru Abrahám mal 40 synov. Po stretku sme odlepili papierové vzory zo zaváraninových fľašiek.  Rodičom som rozdal oznam o budúco-týždňovom stretku a pozbierali sme zvyšné odpadky.

Laco

Zobraziť všetky

Získajte svoj vlastný

Animátor vs. Družinový radca

Prednedávnom sme mali menšiu výmenu názorov ohľadom otázky, či sme "animátori", alebo "družinoví radcovia". Lenže priznajme si, kto z nás sa stretol už s vyjadrením družinový radca? No, ale po ujasnení vecí, som sa rozhodol, že si ujasníme, čo vlastne tieto dva pojmy znamenajú.
Možno nie každý vie, čo znamená slovo Animátor. Keď do známej online encyklopédie Wikipedia, zadáte slovo "Animátor" vyhodí vám to štyri možnosti na výber. Jedna opisuje, že animátor je človek, ktorý sa zaoberá tvorbou animácií, alebo animovaných filmov.  Druhá definícia slova animátor v spomínanej encyklopédii je človek, ktorý pripravuje zábavný program pre cudzincov, navštevujúcich nejakú destináciu.

zdroj: http://www.3horky.sk/

Tretie definícia slova animátor je uvedený, že sa v niektorých nemecky hovoriacich oblastiach, takto nazývajú hostesky. No a posledná a tá definícia, ktorá nás najviac zaujíma je, animátor mládeže. Tento termín sa spája s osobami z kresťanských kruhov, ktorý sa venujú výchove detí vo viere a v rodinnom kruhu. Iný zdroj zasa definuje animátora z pohľadu saleziánov a ako? To sa  dočítate tu.






No keďže sme na Wikipédií našli také členité rozdelenie slova Animátor, skúsil som spraviť podobný trik aj na slovo Družinový radca. No lenže Wikipédia ma vyzvala, aby som vytvoril definíciu a popis pre dané slovo. Od Moniky som sa dočítal, že družinový radca je používaný pojem, pre označenie osoby, ktorá vedie stretko. Keďže patríme do Szlovákiai Magyar Cserkészszövetség (SZMCS)  (Zväz skautov maďarskej národnosti na Slovensku ( ZSMN) ), tak u nás ja zaužívaný pojem, pre označenie osoby, ktorá vedie stretko  Őrsvezető (ŐV). Uznávaný preklad tohoto slova je Družinový radca.
Po dlhšom "Gúglení" som natrafil, opäť na Wikipédii, na definicíciu Družinového radcu. Tam ho definujú  vetou:

Robí program spolu so zástupcom, čo sa bude diať na družinovke a je vedúcou postavou družiny.

No lenže v tejto vete sa nám objavil ďalším tzv. "Terminus technikus" a to Zástupca radcu (Segéd Őrsvezető (SŐV)). Zástupca radcu podľa definície na Wikipédii je :

Aktívne pomáha radcovi a má na starosti vačšinou administráciu (bodovanie, registrácia a správy, čo sa bude diať a aké akcie budú v najbižšej dobe).

zdroj: http://www.836.hu/indulolap.htm

 Lenže tieto dve funkcie niesu len tak. V skautskom oddieli je istá hierarchia, ktorá sa udáva od získaných vedomostí z "výcvikových táborov" , ktoré v SZMCS voláme Vezetőképző tábor. Tímto táborom predchádza skoro polročná príprava a potom nasleduje 10 dňový tábor, ktorý zmeria fyzické aj psychické zdatnosti adepta. Po ukončení "výcvikových táborov" sa počíta s tým, že adept dostal základné poznatky na to, aby sa stal vzorom a dobrým príkladom pre deti.
Ďalšiu hierarchiu, napísanú po slovensky nájdete po klinutí sem alebo sem.


Laco